Žiť v srdci

Príbeh o Taos Pueblo

Tento príbeh začal dávno predtým, ako som sa spoznal s Jimmym. Mal som vtedy víziu tak reálnu, akoby bola z tohto sveta. Vo vízii sa mi jeden po druhom zjavili dvanásti domorodí starší. Ich tváre a črty sa mi natoľko vryli do pamäti, že na nich nikdy nezabudnem.

O dvanásť rokov neskôr som sa ocitol tvárou v tvár jednému z nich.

Bol som vtedy v spoločnosti tridsiatich ľudí v meditačnom centre Lama Foundation v Novom Mexiku. Bol to náš prvý deň v centre a v skupine sme sa vôbec nepoznali. Ako sme tak sedeli a čakali, že po nás niekto príde, spoza horského úbočia sa vynoril veľmi starý Indián s trstenicou.

Pozorovali sme toho muža pätnásť minút, ako sa pomaly, krok za krokom, blížil k nám. Keď už stál pred nami, zodvihol hlavu, aby nám pozrel do očí. Okamžite som ho spoznal ako prvého zo skupiny starších, ktorí sa mi vo vízii zjavili pred dvanástimi rokmi. A takisto ho spoznali aj ostatní tridsiati ľudia. Všetci sme naraz padli na kolená.

Bol to Starý otec David z kmeňa Hopi. Tento veľký muž bol svojho času držiteľom Proroctva kmeňa Hopi (teraz žije na druhom svete a jeho miesto zaujali iní). Na očiach sme mu videli, že je unavený a deprimovaný. V Proroctve kmeňa Hopi zrejme stálo, že Starý otec David sa stretne so skutočným Bielym bratstvom. Zatiaľ však k tomu nedošlo a jeho život sa chýlil ku koncu.

Videli sme mu však na očiach, že nás poznáva – rovnako ako sme my spoznali jeho. Tvár sa mu začala pomaly meniť, zjavil sa mu na nej široký, žiarivý úsmev. Vzrušeným hlasom nám oznámil, že sa práve znova narodil.

Nasledujúcich tridsať dní sme teda bubnovali, tancovali a spievali v obrade radosti. Starý otec David si vzal každého z nás bokom a povedal mu o jeho roli v odvíjajúcej sa novodobej ľudskej dráme.

O šesť týždňov nato − keď som ešte bol v centre Lama, lebo som sa tam rozhodol žiť – vošiel do miestnosti, kde som pracoval, ďalší starý Indián. Aj jeho som okamžite spoznal. Bol to druhý starší, ktorý sa mi kedysi dávno zjavil vo vízii. Volal sa Tellus Dobré ráno a bola to nádherná duša. Bol náčelníkom kmeňa Peyotov v Taos Pueblo a mal vyše deväťdesiat rokov. Pozrel na mňa a opýtal sa ma, či si ho pamätám. Odvetil som, že hej. Zahľadel sa na zem a oznámil mi posolstvo, ktoré mi prišiel odovzdať. Povedal mi, že sa budem učiť u jeho syna Jimmyho Reyna.

Onedlho som zašiel ako obyčajný turista do Albuquerque v Novom Mexiku. Obzeral som si vo výkladoch staré predmety z amerického západu. Vošiel som do indiánskeho obchodíka s ručne vyrobenými predmetmi. Ako som sa rozhliadal po obchode, zbadal som Indiána vychádzať z miestnosti vzadu. Nazrel som dnu, aby som ho pozdravil. Pozval ma ďalej do miestnosti, v ktorej ručne zhotovoval predmety. Keď som už bol vo vnútri, zatiahol záves cez dvere. Chvíľu sme sa rozprávali a ja som si uvedomil, že je mi akosi povedomý. Obaja sme mali ten pocit a nevedeli sme prísť na to, kde sme sa už stretli.

Potom sa otočil do kúta miestnosti, kde na špagáte visel obrovský orol s krídlami naplno roztiahnutými ako keby letel. Z pazúrov ľavej nohy mu na špagáte visel veľký krištáľ. Vyzeralo to akoby sa orol a krištáľ nachádzali v zamrznutom svetle.

Indián sa mňa pozrel a povedal: „Poď sem a pozri na ten krištáľ.“ Urobil som to. Natiahol ruku a roztočil krištáľ. Znovu ma vyzval, aby som sa na krištáľ pozrel. Ako som naň hľadel, točiaci sa krištáľ náhle zastal s hrotom namiereným priamo na moje srdce. Jasný záblesk svetla ako laserový lúč vystrelil z jeho špicu a prenikol mi telom.

Starý Indián sa pomaly otočil a zahľadel sa mi do očí. Objal ma okolo pliec a povedal: „Zdravím ťa brat.“

Na Taos Pueblo som napokon našiel Jimmyho Reynu a stali sa z nás dobrí priatelia. Vravieval mi „Horúci oheň“ − nikdy som sa nedozvedel prečo. To meno mi však prischlo. Jimmy ho prediskutoval s kmeňom. Po návrate mi oznámil, že ma poznajú z minulého života. Koncom 19. storočia som bol kmeňovou liečiteľkou. Z tohto minulého života som si všetko zapamätal – skoro každú minútu. Pamätal som si aj to, že som uzavrel veľa dohôd, že budem tomuto kmeňu slúžiť aj v budúcom živote. Vedel som, že mám pre tento kmeň veľa vykonať.

A tak som v tomto živote zostal na Taos Pueblo 14 rokov a všemožne som im pomáhal. Pochovával som ich mŕtvych, keďže oni to kvôli svojmu presvedčeniu robiť nesmeli. Zúčastňoval som sa ich obradov a spolu s nimi si pospevoval. Miloval som ich a oni ma toho toľko naučili o živote a Matke Zemi!

Jimmy ma učil o medicínskom kruhu a ako privolať dážď. Predviedol mi, ako si rastliny pamätajú piesne a dokážu rásť v súlade s rytmom a hudbou bez toho, aby potrebovali vodu. Dozvedel som sa, že je to kmeň, ktorý v mojom živote otvoril bránu strážnym anjelom − dávno predtým, ako som prišiel do Puebla.

Jedného dňa som bol na Pueble a práve som zaparkoval svoju dodávku na kraji poľnej cesty. Pohľad som uprel ďaleko pred seba a uvidel som mohutného starého Indiána, ako kráča po boku svojho koňa na kraji cesty. Keď prišiel bližšie, uvidel som, že je to Jimmy. V ten deň však z neho vyžarovalo svetlo − aura oveľa jasnejšia, ako som kedy vôkol neho videl.

Vyskočil som z dodávky a šiel mu v ústrety. Opýtal som sa ho: „Čo sa to s Tebou deje? Nikdy som Ťa nevidel zahaleného takým svetlom.“ Bolo to vskutku úžasné. Jimmy ma vrúcne objal. Potom sa oprel dozadu o koňa a začal mi rozprávať, čo sa mu práve prihodilo.

Ak pochopíte tento príbeh, verím, že sa váš život môže začať znova. Akoby ste sa znovu narodili.

Jimmy mi porozprával, že jeho otec, Tellus Dobré ráno, ho pred týždňom zavolal do Kivy. Kiva je podzemný posvätný priestor na modlitby a meditácie. Je to miesto, kde môžete byť s Matkou. V Kive Tellus Jimmymu oznámil, že to, o čo ho ide práve požiadať, bude tá najdôležitejšia vec, akú vo svojom živote kedy vykonal.

Otec mu potom povedal, že mu má odovzdať posolstvo. Posolstvo, ktoré mu poslal jeho prastarý otec pred troma generáciami a ktoré sa vlastne štyri generácie odovzdávalo z otca na syna, až kým prišiel rad na Jimmyho.

Na tomto temnom mieste Kiva Tellus povedal Jimmymu, aby zašiel k posvätnému jazeru Puebla zvané „Blue Lake“ (Modré jazero). Mal tam vziať jedného priateľa a splniť isté poslanie. Tellus povedal Jimmymu, že sa nemôže vrátiť domov, kým toto poslanie nenaplní.

Jimmy chcel pochopiteľne vedieť čo má vlastne urobiť.

Odpoveď znela dosť jednoducho: Mal nájsť jaskyňu – skrytú jaskyňu – kde na neho niečo čaká. Niečo, čo mu tam zanechal jeho prastarý otec.

Jimmy miloval svojho otca a urobil, ako mu kázal. Vyhľadal svojho najlepšieho priateľa Phillipa a požiadal ho, aby ho na ceste sprevádzal. Nabalili si potraviny a všetko, čo bolo treba na dlhší pobyt. Vkĺzli do sedla a vydali sa na 45-kilometrovú jazdu do hôr − na najposvätnejšie miesto Taos Pueblo.

Po príchode Jimmy povedal, že budú prehľadávať celú oblasť, či tam nie je ukrytá nejaká jaskyňa. Tri dni pomaličky skúmali každý kúsok zeme pri jazere. Nič však nenašli. Znovu prešli celú plochu, aj keď vedeli, že je to márne.

Phillip to napokon vzdal a vyhlásil, že sa musí vrátiť domov. Naliehal na Jimmyho, aby šiel s ním. Jimmy však nechcel neposlúchnuť svojho otca. Zostal, aby pokračoval v hľadaní.

Po Phillipovom odchode podišiel Jimmy k brehu jazera, kde urobil malý medicínsky kruh a modlil sa k prastarému otcovi. Zveril sa mu, že nevie, čo ďalej a požiadal ho o pomoc.

V tom okamihu sa Jimmymu zjavil prastarý otec a rovno mu povedal, nech nasadne na koňa a popustí mu uzdu. Jimmy bez váhania skočil do sedla a nechal koníka ísť bez oprát, lebo absolútne dôveroval slovám prastarého otca.

Kôň sa obrátil a pomaly sa vliekol pri okraji jazera, potom ho začal obchádzať vo väčšom kruhu, až kým nedorazili na druhú stranu. Tam sa kôň otočil chrbtom k jazeru a pustil sa úzkou, sotva 6 metrov širokou úžľabinou v nízkych horách. Bol to úzky slepý kaňon, ktorý neviedol nikam.

Čím ďalej šli, tým boli steny kaňonu strmšie a vyššie. Zrazu kôň zastal a nechcel ísť ďalej.

Jimmy mi neskôr rozprával, že v tom okamihu pochopil veľa vecí na veľmi hlbokej úrovni. Jimmy zoskočil z koňa, vzal lopatu, čo si so sebou vzal a vydal sa na cestu 45-stupňovým horským svahom, ktorý sa týčil po jeho ľavici. Po chvíli dorazil na isté miesto a s nezlomnou istotou začal odhrabávať skaly a pôdu, ktoré tam boli.

Jimmy spomínal, že miesto, kde kopal, vyzeralo presne ako ktorékoľvek iné na tom úbočí. Ničím sa neodlišovalo.

Ani nie v metrovej hĺbke narazil na malý otvor. Kopal ďalej a priehlbeň sa rozšírila. Čoskoro mal otvor priemer 1,2 metra a Jimmy uvidel malú jaskyňu.

V skrytej jaskyni sa zrazu naskytol Jimmymu pohľad na kryštály, fetiše a ďalšie posvätné mocné predmety, rozložené do dômyselného vzorca. Tieto predmety mu tam zanechal jeho prastarý otec, a to pred štyrmi generáciami! Jeho prastarý otec bol kmeňový liečiteľ, ktorý videl do budúcnosti. Vedel, že jeho kmeň takmer všetko stratí. Nadíde však doba, kedy sa navráti to, čo bolo stratené. Jeho prastarý otec tiež videl, že jeho vlastný syn bude mať syna s menom Jimmy. A tak zveril svojmu synovi posolstvo, ktoré mal odovzdať svojmu synovi, Tellusovi Dobré ráno. Tellus mal zas odovzdať Jimmymu odkaz o jaskyni, ktorú má Jimmy nájsť a zachrániť z nej posvätné premety prastarého otca.

Starý kmeňový liečiteľ rozložil tieto posvätné predmety presne určeným spôsobom, ktorý naznačoval spôsob ich využitia. Jaskyňu dal pod svoju ochranu, siahajúcu až do ďalekej budúcnosti, kým sem nepríde jeho pravnuk, ktorý vtedy ešte ani nebol na svete.

Jimmy vošiel do jaskyne a vo vnútri, uprostred kryštálov, vyrezávaných fetišov a ďalších posvätných mocných predmetov zažil niečo, čo mu navždy zmenilo život. (Keď som vyzvedal, čo to vlastne bolo, sklonil hlavu s tým, že mi to nemôže povedať.)

A tak, keď som videl Jimmyho ísť s koňom tou cestou v Pueblo, mal telo prežiarené svetlom. Akurát sa vracal od Modrého jazera. Mňa stretol pri návrate ako prvého.

Naše poznanie sveta je ohraničené. Myslíme si, že pozostáva iba z „hmoty.“ Predpokladáme, že je pevný. Malé dieťa však vie, že prúdi a vibruje životom. Dieťa to ešte vie, lebo ešte nezažilo oddelenosť od Boha. Dieťa vníma realitu ako čisté svetlo a vedomie. My zatlačíme toto svetlo a poznanie svojimi mylnými presvedčeniami a nahradíme ho mýtom temnoty. Myslíme si, že dieťa nič nevie. Ale v dieťati a všade navôkol je Boh. Ale sme to MY kto to nevidí.

Pamätáte si svojich predkov? Poznáte ich po mene a spomínate si, čo pre vás urobili? Pochopte prosím, že všetko živé navzájom súvisí. Vaše činy formujú svet, v ktorom deti vašich detí raz budú nútené žiť. Deti vašich detí budú musieť reagovať na skutky, ktoré vy konáte dnes. Svet, v ktorom budú žiť deti vašich detí, tvoríte vy svojim konaním – aj teraz, keď čítate tieto riadky.

Jednoduché obyčaje domorodého obyvateľstva Ameriky sú ich najväčší dar. Oni totiž poznajú pravdu. A my, vraj civilizovaní ľudia, ktorí si o sebe myslíme, akí sme skvelí, sa máme od nich čo učiť − ak na svojej ceste chceme seba a Matku Zem udržať nažive.

Chápete?

Bezár